reklama

TAJOMSTVO

Je hlboká noc. Temná, tichá, . . . Kráčam tmavými ulicami mesta pohrúžená do vlastných myšlienok. Premýšľam nad svojím životom, nad svojou existenciou, postupne preberám svoje JA, krok za krokom. . .

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cítimvšak, že niečo nie je v poriadku. Cítim tiaž na svojej duši, akoby tamležal obrovský čierny kameň. Niečo ma trápi, triešti moju krehkú dušu. . . Alečo to je? Prečo mám pocit, že ma niečo trýzni a pritom nemám tušenie čo?Je to niečo neviditeľné, temné, niečo, čo na prvý pohľad nikto nezazrie. Niečotajomné...záhadné...nie je možné chytiť to do dlaní a odhodiť tak ďaleko,ako sa len dá.

Kráčam ďalej nocou, kráčam, ... na každomkroku stretnem tmavú postavu a keď sa ku mne priblíži, pozriem jej dotváre a zrazu vidím seba. Spočiatku ma to veľmi zarazilo, až vyľakalo.Nechápala som, čo sa vôkol mňa odohráva, čo sa skrýva za tými záhadnýmistretnutiami, aký je ich zmysel, posolstvo. . .čo mi chcú naznačiť? Cítimhrozný zmätok, ale keď mám za sebou nespočetné množstvo podobných stretnutí, začínamsi pomaly uvedomovať, čo sa vlastne deje. Začínam chápať, čo všetci tí ľudiarobia v tmavých uliciach, . . . prečo nie sú doma v teplej postelia nesnívajú tie najkrajšie sny, prečo sa túlajú vlastnými myšlienkami. . .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sú ako ja,všetci sme si tak veľmi podobní. Ako jedna tmavá duša zložená z miliónovmaličkých kúskov, ktoré nikdy nesplynú v jeden celok. Každý si ide posvojom, drží sa svojej trasy spletenej z tých najskrytejších myšlienok,ktoré nikdy nikomu neukáže. A práve to, že niečo skrývame, nás tak silnospája. Spája nás naše TAJOMSTVO. Tajomstvo, ktoré si starostlivo strážime,tajomstvo, ktoré nikdy nesmie uzrieť svetlo sveta. V túto noc sompochopila, že nie som jediná, kto v sebe skrýva niečo temné. Stretla sommnožstvo blúdiacich ľudí a v ichtvárach vidím ten istý výraz, ako keď na seba pozerám do zrkadla. Je tozvláštny výraz, ktorý sa ťažko popisuje. Nie je to nešťastie ani smútok, čov ich tvárach vidím. Nie je to ani napätie či zúfalstvo. Je to lennenápadný tieň, ktorý sa občas mihne v očiach. Tieň, ktorý nie len pohľadčloveka, ale i jeho dušu veľakrát zahalí tmavých rúškom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...tajomstvású záťaž a žiadnym spôsobom neprispievajú k našej slobodnej mysli.Neviem. . . necítim sa voľná, stále mám pocit, že niečo nie je v poriadku.. . som napätá. Často krát premýšľam nad tajomstvami, ktoré ma dusia, ktorétlačia na moju dušu a nedovolia mi voľné dýchať. Nedovolia mi dýchaťčerstvý vzduch s jemných nádychom nádeje a lietať vo výšináchslobodne ako vták. Stále ma ťahajú nižšie a nižšie, silnejšiea silnejšie, nemám silu sa brániť, nemám energiu na ďalší boj. Prehrávamtento súboj alebo sa jednoducho vzdávam?

Som naozajtaká slabá? Nenájdem hlboko v sebe posledné kúsky sily a nevzopriemsa? Neviem. . . neviem, či vôbec chcem. Neviem, či vypustiť tajomstvo von,alebo ho ďalej zatláčať hlbšie do čierňavy mojej duše. . . neviem, zhrýza maneistota, netuším čo ďalej. Moje slová, moja výpoveď môže ublížiť. Môžespôsobiť hlboké rany, ktoré ani čas nevylieči. Nechcem nikomu spôsobiť bolesťa utrpenie, nechcem, aby kvôli mojej ÚNAVE A SLABOSTI niekto trpel.Nemôžem na svoje už aj tak doráňané plecia zobrať ďalšie bremeno, ktoré by somneuniesla. Som taká slabá. . .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kráčamsíce ďalej, ale moje kroky sú neisté, nie sú také energické ako predtým. Kráčamstále pomalšie, podlamujú sa mi kolená a padám. . . padám, Bože, ten pádje taký dlhý, mám pocit akoby trval hodiny. Ocitnem sa na zemi, do očí sa mitisnú slzy, ale JA pozbieram posledné zvyšky sily a vstávam. Všetko vôkolmňa sa točí, v hlave mi hučí, urobím krok, jeden - druhý - tretí, kráčam,zatínam päste, potláčam slzy a zase sa pohnem vpred. Ďalšie kroky, ďalšieslzy. . . kroky. . . vzlyky. . . zúfalý výkrik. . . bol ten posledný. Vzdávamsvoj boj, nedokončím svoju púť, svoju cestu. Padám tvrdo na zem, ležím, užnevládzem vstať. Počúvam svoj prerývanýdych, stále plytší. . . TU končí moja cesta, TU končia moje kroky. . . chcelasom ísť ďalej, naozaj chcela, ale nezvládnem to. Zhadzujem zo seba to ťažkébremeno a pomaly zaspávam. Zatváram oči, ešte vidím posledné lúče slnka. .. a zrazu je TMA. Tma, ktorej som sa vždy tak bála, temná. . . smutná. . .čierna. . . ako TAJOMSTVO.

Lenka Miková

Lenka Miková

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som komplikovaná povaha, je ťažké spoznať ma a pochopiť, ale ten, kto to skutočne chce, to dokáže, len na to potrebuje obrovskú dávku trpezlivosti . . . Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu